Bývali sme na Komandlovskom vŕšku, na kraji lesa dve učupené chalúpky, dedkova a naša, a o kus vyššie ešte Kučerovci a Zachuberovci, tak asi 20 minút od poslednej chalúpky na Prešovni.
Bola vojna a bola bieda.
Otec síce mal prácu, do ktorej jazdil na bicykli až na Mlynské Nivy, no práca to bola špinavá a namáhavá, a tak keď dostal raz za týždeň výplatu, nezabudol sa zastaviť pod niektorou viechou, ktoré boli skoro v každom druhom baraku, no a obyčajne skončil u Würfla na pive a pri kartách, u šnapsra.
Stalo sa, že z tých pár koruniek priniesol domov veľmi málo.
Boli sme tri deti. Najstarší Vojo, ja a malá Alica.
Mama sa musela vedieť riadne oháňať, aby bolo čo do hrnca.
I my deti sme museli pomáhať jak sa dalo.
Prišli sme zo školy a hnali sme kozy do lesa na pastvu a keď potrebovali susedky
pomôcť vo vinici, brali sme Alicu so sebou.
V osudný deň sme ako zvyčajne hnali kozy do lesa na pastvu, no a keď sme odišli,
prišla za mamou pani Peštová, či by jej nemohla pomôcť oberať hrušky.
Babke, ktorá bývali hneď vedľa, povedala, že ju dala spať, aby sa na ňu občas pozrela a odišla do vinice, ktorá bola hneď za domom. Lenže malému škriatkovi sa spať nechcelo a iba v nočnej košieľke, šla za babkou, aby jej obula bačkorky, že ide za mamou.
Ibaže ten vinohrad je snáď pol kilometra dlhý, no a keď sa Alicka mamy nedovolala, boh vie čo sa jej vyliahlo v tej hlavičke? Vydala sa za nami do lesa. Cestu poznala, lebo už tam pár krát s nami bola, ibaže zhodou nešťastných náhod, pretože to tam bolo vypasené, odohnali sme kozy ďalej do lesa a i keď nás volala - nepočuli sme ju.
A tak Alicka pokračovala stále ďalej, až sa pustila dolu do Kalapundovej doliny,
kde už asi únavou si sadla a zaspala.
Vrátili sme sa z lesa a doma už bolo všetko hore nohami, všetci hľadali tú malú tuláčku.
Prehľadávali okolné vinohrady i studne, kroviny a všetko, kde sa dalo predpokladať,
že by sa mohla zatúlať.
Mama bežala celá zúfalá do dediny, či sa náhodou nevybrala tam - samozrejme
bez úspechu, no a medzitým prichádzala noc a začalo pršať
a pršalo celú noc i celý deň.
To bola asi najdlhšia noc v živote.
Ráno prišlo asi 30 ľudí z dediny a prehľadávali čo sa dalo, ale bez úspechu.
Medzitým niekto pribehol z dediny, že počul, že niekto uniesol dieťa, ale bolo to
niekde v Grinave. Otec sadol na kolo a jel tam, ale to bol chlapček.
Ubehol ďalší deň a ďalšia noc a pátranie bolo stále bezvýsledné.
Bola vojna a partizáni Nemcom riadne podkurova1i, takže Nemci vyhlásili zákaz
vstupu do lesa a strieľali bez vyzvania. Bolo 8. 9. 1944.
Dedko bol hájnik, tak nabil pušku ostrými a s otcom vyrazili do lesa a prehľadávali
pravdepodobnú možnosť, kam by mohla zájsť tá malá tuláčka.
Dedko sa pustil dolu do Kalapundovej doliny, že to budú prečesávať proti kopcu,
že to bude lepšie vidieť. Otec prehľadával húštiny, takže zostal trochu pozadu.
Dedko keď zišiel až k potoku, neveril svojim očiam.
Opretá o strom, napolo sediac, napolo ležiac, malá tuláčka iba tak vzlykla:
„Dedečku!“
Dedko zakričal na otca: „PIŠTA!!“
No a ten letel dolu z toho kopca, nevidel, nepočul, praštila ho nejaká haluz do hlavy,
ale bežal ďalej, až sa zastavil u deda, na nič nečakal, zabalil Alinku do kabáta a
vraj mohol dušu vypustiť, ale celú cestu bežal.
Mama bola silná žena, ale od radosti skoro stratila vedomie.
Dedinčania, ktorí pomáhali Alinku hľadať, iba nakukli, jak bola špinavá,
jak padala, nalepilo sa jej lístie na pusinku a dedinčania. keď ju videli,
si mysleli, že je okúsaná od zveri.
Zanedlho prišiel doktor Hlaváč, ktorý konštatoval, že okrem toho,
že je trošku nachladená, je inak zdravá jak ryba.
Takže takto nejak si pamätám na svoju sestru, ktorá dva a pol ročná
v nočnej košieľke a bačkorkách strávila v lese tri noci a dva dni.
Na tom pamätnom buku som umiestnil tento obrázok, ale jak buk
mohutnel, kôra vytlačila klinec, ktorým bol pribitý a tento spadol
a rozbil sa a už k jeho umiesteniu na pôvodné miesto nedošlo.
Prosím, aby ste omluvili niektoré tlačové chyby,
nie som spisovateľ!!!
Spomienky zapísal Jaroslav Mičunek,
mladší syn Štefana Mičunka
© Alica Mičunková
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre
malá víla :-)