Je ako kríček ružový -
            Z jari prudko rozvije sa do krásy -
                        a potom dlho, dlho púšťa vonné lupene
                        napospas vetru... To asi z radosti, 
                                                           šťastia,
                                                                       rozmaru -
pre sladkú leta chvíľu rozdáva svoju nádheru
                                   pre každého a každému...
Hlbšie zapúšťa korene,
                        puky vyháňa nové -
                        pokým paletu pozdnej jesene
                                               neskropí krvou šípok v tichej pokore...
Prehrmia búrky,
             zimy kruté,
                        aj letá spaľujúce horúčavou -
Však kríček žije a staré jazvy
 pohládza znova ružou vonnou. 
Tak beží život: Za rokmi rok
                                    a rok a ešte rok... 
Koľko v nich bolo -
                                   koľko len bolo,
milí, diamantoví manželia Wenzloví 
                                               semienok, zrniečok, spomienok?
(zverejnené so súhlasom autorky)
Vďaka, že ste sa s nami, čitateľmi blogu Račan, podelili o svoj životný príbeh o svoju múdrosť a poznanie, o svoju lásku a životný optimizmus.
Prajem Vám s úctou a obdivom ešte veľa pokojných spoločných dní 
Dobroslava Luknárová
 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu 
Dobroslava Luknárová na Racan.blog.sk:

Komentáre
A ja ďakujem za peknú básničku... :-)))