„Ak robím kata, beriem päťtisíc, ak pomocníka, tak polovičku,“ povedal tichým hlasom.
„Pracujem u Ľudového súdu v Uherskom Hradišti, kde vykonávam popravy...“
Zablyslo sa. Tresk! Vetrisko preletelo záhradami a rozpútala sa letná búrka ako vyšitá...
Pramene a pramienky z račianskych svahov sa občas vzbúria. Neveríte? Vyrozprávam vám skutočný príbeh. Bude o povodni u nás, na Komisárkach.
Opretá o strom, skoro ležiac, malá tuláčka iba tak vzlykla: „Dedečku!“
Dedko neveril svojim očiam a zakričal na otca „PIŠTA!!“. No a ten letel dolu z toho kopca, nevidel, nepočul, praštila ho nejaká haluz do hlavy, ale bežal ďalej, až sa zastavil u deda.
„Ty sa tu bavíš a my nemáme Alinky!!!“ plačúcim hlasom ledva vyriekla moja žena
No ja som viac nepotreboval, lebo naše dievčatko som miloval nadovšetko, ako oko v hlave.
