Všetko sa to začalo, keď som mal päť rokov.
Náš miestny kňaz sa ma raz spýtal, či by som neskúsil byť v našom kostole na svätej omši už ako miništrant. Najskôr som váhal, trošku ma prehovárali aj moji rodičia. No po týždňovom uvažovaní a posmeľovaní som sa napokon rozhodol, že to skúsim.
Ihneď, ako som prvýkrát miništroval, tak sa mi veľmi páčilo pomáhať duchovnému otcovi pri slúžení svätej omše. Tak som povedal - áno.
Všetko bolo pre mňa nové a očarujúce. Asi po dvoch rokoch služby som zistil, že to nie je iba služba miništranta, obyčajná pomoc nášmu kňazovi pri svätej omši, ale že je to služba, ktorá sa páči Pánu Bohu.
Po niekoľkých rokoch tejto služby chápem a vnímam svätú omšu celkom inak ako doteraz.
Už keď som išiel na prvé sväté prijímanie, aj to mi pripomenulo dôležitosť môjho miništrovania a čo mi vlastne do môjho života prináša. Je to pokoj a radosť v srdci. Hoci miništrovanie vyžaduje občas aj obetu, vlastne som si uvedomil, že je to zážitok, na ktorý sa nezabúda.
Ten zážitok je a bude vždy prítomný, lebo na svätej omši sa po každé duchovne stretávame s Pánom Ježišom a Pannou Máriou. Svätá omša a moje miništrovanie počas nej, duchovné stretávanie sa s Ježišom, je pre mňa zážitok, na ktorý nebudem len spomínať, ale ktorý budem stále prežívať a žiť s ním.
© Filip Jura
Gymnázium školských bratov
2. kategória, 5. - 9. ročník
pochvalné uznanie
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na obsah tohto blogu nadväzuje portál
Ocenené práce žiakov uverejnené na Racan.blog.sk:
11. ročník 2006 - 2007
12. ročník 2007 - 2008
13. ročník 2008 - 2009
Komentáre