Rača v októbri
Oj, Ty moja rodná dedina pod horami,
pritúlená na úpätí kopcov vínorodých,
čo na jar voniaš jahodami
a kvetmi stromov rôznorodých,
kde vo svahoch kopcov medzi viničom
na jar je rajskej záhrady kvieťa,
keď v hore ihličnatý les vonia živicou,
poniže kvety sťa prekrásne oči svietia.
Jedny sú ako orchidey biele, krásne,
iné zas kraľujú svojou farbou ružovou,
myseľ, srdce človeka nad tým všetkým žasne,
jak spolu nám vravia farbou dúhovou.
A potom raší zeleň a dozrievať začnú prvé plody -
jahody a sýtosť červene v prvých čerešniach:
nastali veru už pre labužníkov hody,
keď sfarbia sa prvé líčka na broskyniach.
A v horúcom lete, keď chlieb nám dozrel na koreni
a slnkom sa naplnili prvé strapce hrozna,
čo šťavu majú sladšiu nad všetky vody v prameni -
ľutujem toho, kto dosiaľ ich chuť nepozná.
A zrazu sú tu oberačky hrozna a jeho prešovanie,
z pivníc sa klepot "chlapcov" na prešoch ozýva,
začína sa prvé vína dozrievanie,
čo ako burčiak nejedným chlapom zakýva.
Rád Ťa mám, Rača, Ty moja rodná dedina,
najkrajšia zo všetkých sveta krás -
v Tebe sa toto krásne začína -
nuž ešte chvíľku počkaj, postoj, čas...
(So súhlasom autora prevzaté z knihy „Čriepky z domoviny“, Vydavateľstvo FB, Bratislava 2004)
Vladímír Ivanič na Racan.blog.sk:
Komentáre
V tých veršoch...