Zaujímavé ovocie a tradičné vo viacerých lokalitách Slovenska.
Sedím na stolčeku pri kríčku priam obťažkanom úrodou. Dlhé stonky sú obvešané tuhočervenými guľôčkami. Keď sa ich dotkneš, tie najzrelšie odskočia a trúsia sa po zemi. Oberáš celé kytičky preplnených stoniek a vedro aj košík pri tvojich nohách sa pomaly plnia červenou „guľôčkovinou“. Príjemná práca, keď sedíš v tieni roztvoreného slnečníka a z druhej strany kríčka sedí tvoja kamarátka a tiež usilovne oberá.
Napriek rozhovoru s kamarátkou moja myseľ, či skôr pamäť, beží inam.
Do inej záhrady aj do iného času...
Prázdniny u starej mamy - ona aj štyri-päť vnúčat práve oberáme. Áno, ríbezle: červené, biele, čierne. A potom podvečer asistujeme starému otcovi pri zakladaní ríbezľového vína, alebo starej mame pri varení ríbezľového džemu či rôsolu. Keď potom večer zaspávam, maria sa mi pred očami červené kyslasté bobuľky a len oberám, oberám...
O pár dní už pufká budúce starootcovo vínko, založené vo veľkých bruchatých sklenených fľašiach. Zátky na nich boli prevŕtané čudesnou sklenou vecičkou, ktorej názov dodnes nepoznám, ale ľahko, ľahučko si vybavím to ich pufkanie...
A ešte starej mamin ríbezľový koláč!
Žlté cestíčko, nad ním vysoká vrstva sladkého bielkového snehu husto posypaná zapečenými ríbezľami. Keď ho občas pečiem, zdá sa mi, že je so mnou v kuchyni aj ona - moja milovaná stará mama. K varenému hovädziemu mäsu pripravovala rôzne pikantné omáčky, podľa nej „čušpajzy“, jedna z nich bola práve z ríbezlí...
Ale už som späť, v Rači.
Aj tu majú ríbezle svoju tradíciu. Veď sa im celkom dobre darí v račianskych záhradkách aj na okraji vinohradov. Po sezóne jahôd, višní a čerešieň boli práve ony doplňujúcim artiklom ovocia, ktoré sa dalo dobre odpredať, ale aj spracovať pre domácu spotrebu.
Moja svokra majstrovsky piekla chýrne račianske osúchy a medzi nimi aj makovo - ríbezľový. Osviežujúca je limonáda z ríbezľovej šťavy a sirup z listov i plodov čiernych ríbezlí hojivo pôsobí na boľavé prechladnuté hrdlo hocikedy v zime.
Veru tak, ríbezličky, ríbezle!
Vaša sezóna je v plnom prúde a nádherne vonia
- prítomnosťou i spomienkami:
Bobuľky ríbezlí
a rúčka malá -
Záhradka ožíva
znova a znova:
Detskými krôčkami,
maminým hlasom ---
Ach, starká, kdeže si?
Vnúčička, tu som!
V každučkej hriadočke,
v každučkom kríčku,
v bzukote včeličiek ---
Pri tebe, tu som...
Pozeraj, starká,
môj vnúčik malý...
Vidím, práve dumá
nad ríbezľami ...
A vetrík ševelí
v korunách jabloní - - -
Poludňajšia záhrada
vonia spomienkami...
(zverejnené so súhlasom autorky)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na obsah tohto blogu nadväzuje portál
Dobroslava Luknárová na Racan.blog.sk:
Komentáre
:-)
taký sladké čítanie, plné
Zelenarusalka, zara, veru tak, keď píše pani Dobruška