Tu na tichom cintoríne odpočívate vo večnom spánku.
Na mieste, ktoré Vám osud či Vaši blízki pridelili,
snáď ešte posledné sny snívate vo vetra vánku -
ony Vás už od nášho života navždy oddelili.
Boli ste nám blízki, milí,
jak Vám boli kedysi milí Vaši predkovia,
jak im, tak aj Vám sa mnohé sny nesplnili,
i keď viac ako oni ste uverili v silu ich slova,
na ktorom ste v čestnosti stavali svoje žitie.
Dnes my tu v mĺkvote nad hrobmi stojíme,
koľké ste museli prežiť búrok vlnobitie
a či sa my ešte niekedy vo večnosti spojíme?
(So súhlasom autora prevzaté z knihy „Čriepky z domoviny“, Vydavateľstvo FB, Bratislava 2004)
Vladímír Ivanič na Racan.blog.sk:
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre
Reagujem, lebo práve som napísala spomienku na pozostalých aj ja