Smutno za básnikom
Do závojov hmly
sa luna odela
v tú mrazivú noc
januára
Tíško sa za tmy
prikradla
k lôžku básnika
Zotrela z čela
trpkú vrásku,
nabrala sen do dlaní
a básnik umdlený
prehĺtal
zázračný nápoj
pomalými dúškami
Rozklenula sa dúha
v tú noc prostred zimy
až tam, do diaľky
bosých detských nôh...
Mamka chlapčeka
láska rukami
aj otec k nemu
prikľukol –
Vedú ho obaja
do dávnej izbietky,
kde vonia
čerstvý chlieb - - -
Ľudský život
sa naplnil –
Hľa, letí anjel!
Do večnosti odletel
Však múzy
v jeho veršoch ukryté,
zostali s nami,
svoje lýry ladia:
Otvor si knižku,
smutný čitateľ,
načri do studničky –
poznaním je plná.
Poznaním a krásou,
úctou k životu –
len čítaj, čítaj znova!
Posolstvo básnika
dnes aj tvoje je –
Prijmi ho ako dar
od Božieho stola
(zverejnené so súhlasom autorky)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Dobroslava Luknárová na Racan.blog.sk:
Komentáre
prosto
Dobruška, sú chvíle, keď sa ťažko zbierajú slová...
Vďaka Dobruška...