Sýkorky, švitorky, V čase tuhej zimy
naši zimní hostia, čakám ich každý deň -
od lesa priletia, Sypem žírne zrnká,
na zrnkách sa hostia. Chystám im poživeň.
Hostia sa, švitoria - Sýkorky - švitorky,
Tá ich vtáčia vrava uzlíčky života,
rozlieha sa dvorom, napriek krutej zime
do srdca sa vkráda. radosť z vás kolotá.
Do srdca vstupuje Sýkorky - švitorky,
ako jari pieseň, prilietajte znova,
zaháňa preč smútok kým sa nepominie
aj hmly sivú tieseň. bielo-sivá zima!
Švitoria sýkorky, Kým sa nerozvijú
semienka zobkajú - lesy, vinohrady,
Každý deň veselé kým sa nedočkáme
divadielko hrajú... novej sviežej jari.
Hostinku zahrajú,
frnk - a už ich niet!
Kedyže priletia?
K raňajkám? Na obed?
© Dobroslava Luknárová, foto © Ľudovít Havlovič
(Zverejnené so súhlasom autorky textu a autora fotografie)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Dobroslava Luknárová na Racan.blog.sk:
Komentáre
U nás sa sýkorkam vraví čvíkoty... A podobnú búdku máme aj na záhrade.