(Starý) Račan

 

Odmalička rád chodím do vinohradov na prechádzky.

V hociktorom ročnom období si nájdem chvíľku na malý „špacír“

aj s mojimi štvornohými kamarátmi.

 

Medzi lesom a vinohradom som si našiel moje obľúbené miesto.

 

Je to malá čistinka, uprostred ktorej stojí veľký, rozložitý a určite aj starý dub. Okolo neho v máji rastú konvalinky, vykukujú spod minuloročných listov. Drobné vtáčiky vyspevujú štebotavými hláskami milostné piesne rovno nad mojou hlavou.

 

Rád pozorujem hemženie ľudí vo vinohradoch, pripravujú vinič na jesennú úrodu.

 

Zjari medzi jemne pučiacimi riadkami viniča ružovo rozkvitajú broskyne a jablonky, belejú sa malé políčka jahôd, v ktorých sa to len tak hemží včelami a zobúdzajúcim sa hmyzom. Neďaleko duba horský potok vytvoril menšie jazierko, kde večer koncertujú žaby a možno aj vodníci. Leto začervení v záhradkách paradajky, strapce ríbezlí i maliny, povetrie rozvoňajú marhule a broskyne. Všetko bujnie odtieňmi zelenej, všade je plno života.

 

V lete, keď sú noci teplé, občas si na čistinke postavíme stan.

 

Okolo poletujú motýle, pod dubom sa dajú zazrieť aj zápasy roháčov. Večer zapaľujú lampášiky svätojánske mušky. Cvrčky a cikády vystriedali v koncertovaní skokanov, diriguje ich fučiaci ježko. Koncom leta dozrievajú slivky a divo rastúce černice. Zbierame ich s mamou do bublaniny a na perfektný džem. Občas sa nám podarí zazrieť bažanta, zajaca a za šera aj líšku.

 

Jedného dňa, keď som sedel a oddychoval spolu so psami na čistinke pod dubom, prešiel okolo mňa starší pán. Bol to vinohradník a práve išiel striekať vinič.

 

„A ty tu čo hľadáš?“ začudovane sa ma spýtal.

„Obdivujem račianske vinohrady,“ stručne som odpovedal.

 

Prisadol si a začal mi rozprávať o vinohradoch, viniči a pritom i o sebe.

Zistil som, že jeho predkovia prišli do Rače z okolia Rýna. Rodina obhospodarovala veľké pozemky s vinicami, z ktorých v súčasnosti ostala možno len desatina. Tradícia pestovania viniča sa odovzdávala z pokolenia na pokolenie. Vysvetlil mi, ako spoznám rôzne druhy viničov podľa farby, tvaru listov a bobúľ i podľa chuti a vône. Porozprával aj o druhoch vína, ktoré sa v Rači vyrábajú. Jeho ódu na frankovku - „kerá je lékem“, prerušili až večerné zvony kostola. S tým pánom sa často stretávam na mojich potulkách a vždy spolu prehodíme pár slov.

 

Babie leto vo vinohradoch je nádherné, vinohradníci oberajú dary celoročnej práce.

 

Na jablonkách sa hompáľajú jablká s červenými i žltými líčkami. Vzduchom sa nesie vôňa hrozna. Vinič sa pomaly sfarbuje do módnych farieb jesene. Z rozprávania môjho známeho viem, že karmínom žiaria listy frankovky, miller je žltkavý, veltlín viac do zelena. Les rozvonia hubami, do žltého lístia cupkajú jedlé gaštany. za sivých dní sa na oblohe objavia gagotavé véčka husí a kačíc, ktoré pri jazierku rozmnožili svoje rodiny.

S jesennými dažďami listy opadnú a stromy sú zrazu holé a smutné.

 

V zime všetko stíchne.

 

Len občas počuť kikiríkanie bažantieho kohúta alebo dupkanie náhliacich sa srniek.

Perinbaba zabieli krajinu jemnou perinou, rovné tmavé riadky viniča linkujú vinohrady vodorovne a zvisle. Sýkorky, hýle a kosy sa sťahujú za potravou bližšie k domom.

 

Ročné obdobia sa pravidelne striedajú a pôvabná krajina ustupuje vilám ohradeným vysokými plotrni. Obávam sa, že onedlho z mojej vyhliadky nebude čo obdivovať.

 

Starý pán mi pri našich stretnutiach často krát smutne povie:

„Videl si? Zas nám z nich kus ukrojili! Vykopali toľko zdravých koreňov, až mi je

do plaču! Pomaly sa z vineyards stávajú vileyards (z vinohradov vilohrady)...“.