(Starý) Račan

veľmi ma prekvapilo odhalenie račianskeho farského kostola . nevedela som o tom . ďakujem . a jasné , že by sa o tom malo viacej publikovať . pôjdem sa pozrieť a budem samozrejme propagovať .

Článok pána Kloknera s ilustračnou fotografiou pána Havloviča si vysoko vážim ako záslužný osvetový čin.

pokladov má ešte račanská história... A s ňou aj slovenská... Podobných ,,zaujímavých dám" je v dejinách Slovenska veľa, mňa momentálne zaujíma dievčina, pochovaná v mohyle neďaleko Podhájskej, medzi obcami Kolta a Dedinka, má trošku viac rokov, ako tá Vaša, jej nález odhadujú do roku 1 300 pred našim letopočtom. Zopár drobností v jej mohylovej výbave naznačuje, že mohla mať pohnutý život - a to je nesmierna pochúťka pre takú zvedavú dušičku, ako je moja...

Mám stále neodbytnejší pocit, že naše národné dejiny sú zatiaľ len veľmi neduživo napojené na korene miestnych a regionálnych historických faktov a príbehov, a že naša miestna, regionálna a národná kultúra je ešte stále Terra Incognita.

kde bývam (širšie okolie Žiliny) a hoci som tu len prisťahovalec, cudzár, ako vravia domáci, našla som tu pár zaujímavých čriepkov z histórie, ktoré by mohli viesť k zaujímavým hypotézam. Ba dokonca sa odvážim tvrdiť, že aj k čiastočnej zmene na posledné obdobie veĺkomoravských dejín.

:-)

A u nás sa vo význame "cudzár" používa omnoho expresívnejšie a drsnejšie slovo: "dolezenec" :-).

týka štúdia miestnych prameňov. Niekedy je ťažšie ,,prekopať" sa k ním, ako okopať roľu. Pritom tunajší ľudia majú priam neoceniteĺný zdroj informácií, osobné skúsenosti z archeologických vykopávaok počas a po druhej svetovej vojne. (pracovali na výskumoch ako študenti-brigádnici). Ich poznatky sa trochu líšia od oficiálnych informácii (ktoré sú navyše skúpe a kusé). Čítala som niečo o neskorších archeologických výskumoch v tejto oblasti, ale až z rokov 68-75, kedy už zostali iba torzá z pôvodných nálezov. To najcennejšie hneď po vojne (aspoň podľa tvrdenia domácich) poputovalo do Nemecka a Ameriky.

Ak sú tvrdenia domácich pravdivé, zaujímalo by ma, cez aké kanály a kam presne putovala najcennejšia časť nálezov do Nemecka a do Ameriky.

pôvodom, ktorý hne´d po skončení vojny emigroval do Nemecka a vraj si zo sebou odniesol pomerne cenné nálezy (podľa tunajšej tradície meč Mojmíra II). V Strečne je síce čiastočná expozícia z týchto mohylníkov, ale sú to skutočne iba torzá. O tom, že tu bolo niečo omnoho väčšie a cennejšie, dokazuje celoživotný amatérsky výskum miestneho profesora dejepisu ( 80 ročného pána), ktorý držal so spomínaným archeológom z Nemecka dlhé roky písmný styk.

Nepochybne sú zaujímave, a ak ich nepublikoval, asi je najvyšší čas, aby tak učinil.

bál o týchto veciach hovoriť, v povojnových rokoch podobné kontakty s ,,nemeckými fašistickými kolaborantami" boli nebezpečné... Tak to v ňom zostalo až dodnes. Je to už starší pán, ktorý si prežil svoje.

Pán Havlovič, račiansky historik, s neskrývaným potešením vyjadril hrdosť nad tým, že jeho texty na Račan-blogu čítajú aj Rozprávkarka a Zelená rusalka :-).
Touto cestou Vám za seba aj za neho ďakujem za pozornosť, ktorú nášmu blogu venujete :-).

texty vždy čítam s potešením.

Veľmi ma potešilo, že dve najvernejšie čitateľky račianskeho blogu mi vyslovili takú pochvalu o akej sa mi ani nesnívalo. Ešte raz srdečná vďaka a teším sa na
ďalšie aj Vaše príspevky.
Ľudo

Myslím, že článočkov ako bol ten dnešný nie je nikdy dosť... takže sa teším zas na ďalší kúsok histórie

Keďže história je aj mojou srdcovou záležitosťou, nečudo, že rada čítam články z takého fundovaného pera, ako je to vaše.