(Starý) Račan

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Veronika: „Nedvíhala mi telefón, začala som sa strašne báť... Onedlho bol pohreb.“

Už uplynul celý rok. Mám síce mnoho priateliek, ale nikto ju nemôže nahradiť.
Predošlý Ďalší
Vtedy sme sa skoro vôbec nerozprávali.
Zmenilo sa to až vo štvrtej triede, kedy sme sa stali najlepšími kamoškami.
 
Veľmi sme sa hádali, lebo sme boli stále spolu.
Na hodinách angličtiny, fyziky, etiky a na ďalších predmetoch sme sedeli v jednej lavici. Obidve sme hrávali volejbal. Hádali sme sa kvôli blbostiam a potom na druhý deň sme sa zase udobrili. No ale tak to väčšinou býva.
 
Často sme sa navštevovali.
 
Pamätám sa, keď sme boli u nás. Dávali sme si na tvár rôzne pleťové masky, kúry na vlasy, peelingy a pod. Každá doniesla svoje kozmetické prípravky. Ja som mala pleťovú masku, ktorá sa natrela na tvár, nechala sa zaschnúť a potom sa strhávala. Obidve sme pritom poriadne jačali.
 
Keď som bola na návšteve u Veve, lakovali sme si nechty, čítali tínedžerské časopisy.
A to hlavné, stále sme sa rozprávali.
 
Raz cez výtvarnú výchovu sme maľovali temperami. Výsledkom bolo moje biele tričko zafarbené na červeno vďaka Veronikinej výdatnej pomoci.
 
Keď sme sa stretli minulý rok na Silvestra, tak bolo všetko OK. Rozprávali sme sa, aký bol Ježiško, čo sme dostali pod stromček. Netrvalo dlho a musela som ísť na WC. Veronika si zatiaľ prezerala môj mobil, o čom som ja samozrejme nevedela a našla jednu nahrávku. Nahrávku, kde sľúbila, že už nikdy nebude spievať. Ide o to, že Veve si veľmi rada spievala a mne to hrozne vadilo. Takže, keď jedného dňa vyhlásila, že nebude spievať, musela som to nahrať, keby niekedy v budúcnosti na to zabudla. Bola to chyba? V ten večer som to nezistila.
 
To bolo naše posledné stretnutie.
 
Večer 7. januára mi volala Zuzka, že chce vedieť, aká bola úloha zo zemepisu a že Erik hovoril, že Veronika zomrela. „No určite,“ pomyslela som si. Chalani si predsa radi vymýšľajú! Volala som rýchlo Veve, ale nedvíhala mi telefón. Vtedy mi začal chodiť mráz po chrbte a začala som sa strašne báť.
 
Ráno sme na chodbe stretli triednu. Mala slzy na krajíčku.
Veronika neprišla do školy, zrazila ju električka.
Celú noc som preplakala.
 
Na druhý deň sme mali zohnať jej fotku a vystaviť ju. Nikdy by ma nenapadlo, že budem lepiť jej milú tvár na čierny papier. V priebehu dňa prišli jej rodičia. Veve bola jedináčik a ieh zúfalstvo bolo nesmierne.
 
Onedlho bol pohreb.
 
Naša trieda zozbierala peniaze a kúpili sme jej veniec. Stretla som tam aj jej babičku. Povedala mi, že jej o mne Veronika rozprávala. Teraz som sa rozplakala ešte väčšmi. Celý pohreb bol veľmi smutný, plný zúfalstva, ktoré prežívala jej mama i my, jej kamaráti i spolužiaci...
 
Už uplynul celý rok.
 
Mám síce mnoho priateliek, ale nikto ju nemôže nahradiť.
Moja mamina mi hovorila, že sme si boli podobné.
Nechápem, prečo. Ona mala zelené oči. ja modré.
Ona bola bruneta, ja som špinavý blond, ale v srdci to i ja tak cítim.
 
Cez letné prázdniny sme boli u mojej babky.
Už dávno som Veronike povedala, že staviame rodinný dom. Ona na to, že chce byt' prvá, kto ho uvidí. A tento sľub, ktorý som jej dala, som splnila. Síce nebol hotový, namiesto po schodoch sme šli vtedy po rebríku. Ale musím s radosťou povedať, že sa jej páčil.
 
Nedávno som našla jeden šek. Nebol obyčajný.
Bol z Veronikinho bloku - banka priateľstva. Stálo tam:
„Sľubujem, že budem tvojou naj-kamoškou navždy.“
 
Pripadá mi to zvláštne, že vidím jej písmo..., ale ona tu nie je.
 
Veľmi mi chýba.
 
 
© Adriana Grillová
ZŠ Tbiliská 4
7. A
 
2. kategória, 5. - 9. ročník
2. miesto
 
 
 
 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na obsah tohto blogu nadväzuje portál
 

 
13. ročník 2008 - 2009
 
 

Račiansky jahodový kvet | stály odkaz

Komentáre

  1. Normálne bulím, Racane!
    Hezky napsáno a citovka jedinečná, to povím každýmu! Když něco pěknýho na čtení, tak do Rače!
    publikované: 12.06.2009 07:49:55 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  2. zase som si poplakala za Veronikou...
    http://matahari.blog.pravda.sk/detail-nebo-ma-svojich-vyvolenych....html?a=eb70e357fd3b492b70a4e7289901abc3

    Aďka je Zuzkina spolužiačka a je to presne tá Veronička, o ktorej Zuzka písala pred rokom báseň....tie dievčatá sa z toho nevedia dostať dodnes....
    publikované: 12.06.2009 11:26:50 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Miťo, len sa vybul :-).
    S tým pěkným čtením a Račou sa nemýliš, aj keď sa k nám chodí aj na dobré víno a za pěknými děvčaty :-).
    publikované: 12.06.2009 12:04:43 | autor: Racan (e-mail, web, autorizovaný)
  4. matahari
    Zuzka z príbehu je tvoja dcéra, čo je tak škaredo (aj keď láskyplne) vravíš, že Zuza?
    publikované: 12.06.2009 12:06:31 | autor: Racan (e-mail, web, autorizovaný)
  5. hm, ako (moja) Veronika :(
    ako ľahko môžeme o niekoho prísť...
    publikované: 12.06.2009 12:14:14 | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Veronika bola krásne a milé dievčatko,
    jej priateľka Adrianka to napísala krásne. Zostala jej v srdiečku a to je dobre.
    publikované: 12.06.2009 12:18:04 | autor: z-a-r-a (e-mail, web, autorizovaný)
  7. Pokud se nemýlim velice, Rača je nedaleko Vajnor, a tam jsme si chodili z Trenčína adrenalín obnovovat)))
    Pekněo vedete v Rači, já rači se zdržuji, protože mně vodevšad vyhoděj, furt něco prej nevhodnýho povím.
    minule jsem, ale neúmyslně, přímo na letišti, Vivat Če!! Byloto, nechtiac na Kube. No a Fidel mne teda neprijal, lebo som si úfal, že jako jóo, jeho mluvčí, že néé, já že jako jóó. A tak.
    Von ten Gevara nebyl zas tak u Fidela voblíbenej. Jak jse, poměrně záhy zjistil.
    Ještě to vám povím. Že jsem se v Karibiku ani nestihnul vykoupat, piloti jako tak, a už nás hnali domů.
    Ale jsem byl na jednu stranu rád. Žena spokojená,vona má moc dobrýho kamaráda,já ucestovanej tak, že letušce jsem musel vo půlnoci říct, že už musím domičkov, já nikdy nelžu. Pěkně se přiznám, že jsem ženat, a vona že, a to je nakažlivý, nebo co
    Říkám vám, dneska někde cestovat, to je vo strach!
    publikované: 13.06.2009 17:41:09 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  8. Račanku
    áno...a z oslovenie Zuza máme srandu...od malička som ju na to pripravovala, že jej decká a hlavne chalani tak budú hovoriť...a dobre som robila...
    publikované: 13.06.2009 18:40:37 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Veľmi dojemné...
    tak ja prestávam písať lebo Račan sa rozhodol dobíjať TOP. To nemá zmysel. Bye, bye, Blog.sk.
    publikované: 13.06.2009 19:34:50 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  10. cokomilka
    Keď sa do TOP 5 dostane vďaka republikovaniu článok z cokomilka.blogu, je to kóšer, a keď článok z racan.blogu, vtedy nie?
    publikované: 13.06.2009 20:00:31 | autor: Racan (e-mail, web, autorizovaný)
  11. Račane, ja nehovorím o republikovaní ale o tvojom frontálnom útoku
    s najťažšími zbraňami...kobercový nálet atď. tag zbohom, a vôbec.
    Okrem toho, republikovanie je tvoj obvyklý nástroj ako sa dostávať pravidelne do TOPky....keby sa to tuná nezačalo robiť, mňa poctivku, by to ani nenapadlo samú od seba...dobrú nôcku...a príjemné sny.
    publikované: 13.06.2009 22:53:24 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  12. cokomilka, tvoj komentár
    zodpoviem, až keď až keď ho pochopím.
    publikované: 14.06.2009 01:18:34 | autor: Racan (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014