Vtedy sme sa skoro vôbec nerozprávali.
Zmenilo sa to až vo štvrtej triede, kedy sme sa stali najlepšími kamoškami.
Veľmi sme sa hádali, lebo sme boli stále spolu.
Na hodinách angličtiny, fyziky, etiky a na ďalších predmetoch sme sedeli v jednej lavici. Obidve sme hrávali volejbal. Hádali sme sa kvôli blbostiam a potom na druhý deň sme sa zase udobrili. No ale tak to väčšinou býva.
Často sme sa navštevovali.
Pamätám sa, keď sme boli u nás. Dávali sme si na tvár rôzne pleťové masky, kúry na vlasy, peelingy a pod. Každá doniesla svoje kozmetické prípravky. Ja som mala pleťovú masku, ktorá sa natrela na tvár, nechala sa zaschnúť a potom sa strhávala. Obidve sme pritom poriadne jačali.
Keď som bola na návšteve u Veve, lakovali sme si nechty, čítali tínedžerské časopisy.
A to hlavné, stále sme sa rozprávali.
Raz cez výtvarnú výchovu sme maľovali temperami. Výsledkom bolo moje biele tričko zafarbené na červeno vďaka Veronikinej výdatnej pomoci.
Keď sme sa stretli minulý rok na Silvestra, tak bolo všetko OK. Rozprávali sme sa, aký bol Ježiško, čo sme dostali pod stromček. Netrvalo dlho a musela som ísť na WC. Veronika si zatiaľ prezerala môj mobil, o čom som ja samozrejme nevedela a našla jednu nahrávku. Nahrávku, kde sľúbila, že už nikdy nebude spievať. Ide o to, že Veve si veľmi rada spievala a mne to hrozne vadilo. Takže, keď jedného dňa vyhlásila, že nebude spievať, musela som to nahrať, keby niekedy v budúcnosti na to zabudla. Bola to chyba? V ten večer som to nezistila.
To bolo naše posledné stretnutie.
Večer 7. januára mi volala Zuzka, že chce vedieť, aká bola úloha zo zemepisu a že Erik hovoril, že Veronika zomrela. „No určite,“ pomyslela som si. Chalani si predsa radi vymýšľajú! Volala som rýchlo Veve, ale nedvíhala mi telefón. Vtedy mi začal chodiť mráz po chrbte a začala som sa strašne báť.
Ráno sme na chodbe stretli triednu. Mala slzy na krajíčku.
Veronika neprišla do školy, zrazila ju električka.
Celú noc som preplakala.
Na druhý deň sme mali zohnať jej fotku a vystaviť ju. Nikdy by ma nenapadlo, že budem lepiť jej milú tvár na čierny papier. V priebehu dňa prišli jej rodičia. Veve bola jedináčik a ieh zúfalstvo bolo nesmierne.
Onedlho bol pohreb.
Naša trieda zozbierala peniaze a kúpili sme jej veniec. Stretla som tam aj jej babičku. Povedala mi, že jej o mne Veronika rozprávala. Teraz som sa rozplakala ešte väčšmi. Celý pohreb bol veľmi smutný, plný zúfalstva, ktoré prežívala jej mama i my, jej kamaráti i spolužiaci...
Už uplynul celý rok.
Mám síce mnoho priateliek, ale nikto ju nemôže nahradiť.
Moja mamina mi hovorila, že sme si boli podobné.
Nechápem, prečo. Ona mala zelené oči. ja modré.
Ona bola bruneta, ja som špinavý blond, ale v srdci to i ja tak cítim.
Cez letné prázdniny sme boli u mojej babky.
Už dávno som Veronike povedala, že staviame rodinný dom. Ona na to, že chce byt' prvá, kto ho uvidí. A tento sľub, ktorý som jej dala, som splnila. Síce nebol hotový, namiesto po schodoch sme šli vtedy po rebríku. Ale musím s radosťou povedať, že sa jej páčil.
Nedávno som našla jeden šek. Nebol obyčajný.
Bol z Veronikinho bloku - banka priateľstva. Stálo tam:
„Sľubujem, že budem tvojou naj-kamoškou navždy.“
Pripadá mi to zvláštne, že vidím jej písmo..., ale ona tu nie je.
Veľmi mi chýba.
© Adriana Grillová
ZŠ Tbiliská 4
7. A
2. kategória, 5. - 9. ročník
2. miesto
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na obsah tohto blogu nadväzuje portál
Ocenené práce žiakov uverejnené na Racan.blog.sk:
11. ročník 2006 - 2007
12. ročník 2007 - 2008
13. ročník 2008 - 2009
Komentáre
Normálne bulím, Racane!
zase som si poplakala za Veronikou...
Aďka je Zuzkina spolužiačka a je to presne tá Veronička, o ktorej Zuzka písala pred rokom báseň....tie dievčatá sa z toho nevedia dostať dodnes....
Miťo, len sa vybul :-).
matahari
hm, ako (moja) Veronika :(
Veronika bola krásne a milé dievčatko,
Pokud se nemýlim velice, Rača je nedaleko Vajnor, a tam jsme si chodili z Trenčína adrenalín obnovovat)))
minule jsem, ale neúmyslně, přímo na letišti, Vivat Če!! Byloto, nechtiac na Kube. No a Fidel mne teda neprijal, lebo som si úfal, že jako jóo, jeho mluvčí, že néé, já že jako jóó. A tak.
Von ten Gevara nebyl zas tak u Fidela voblíbenej. Jak jse, poměrně záhy zjistil.
Ještě to vám povím. Že jsem se v Karibiku ani nestihnul vykoupat, piloti jako tak, a už nás hnali domů.
Ale jsem byl na jednu stranu rád. Žena spokojená,vona má moc dobrýho kamaráda,já ucestovanej tak, že letušce jsem musel vo půlnoci říct, že už musím domičkov, já nikdy nelžu. Pěkně se přiznám, že jsem ženat, a vona že, a to je nakažlivý, nebo co
Říkám vám, dneska někde cestovat, to je vo strach!
Račanku
Veľmi dojemné...
cokomilka
Račane, ja nehovorím o republikovaní ale o tvojom frontálnom útoku
Okrem toho, republikovanie je tvoj obvyklý nástroj ako sa dostávať pravidelne do TOPky....keby sa to tuná nezačalo robiť, mňa poctivku, by to ani nenapadlo samú od seba...dobrú nôcku...a príjemné sny.
cokomilka, tvoj komentár