Rozbehol sa nový rok. Z obývačiek našich bytov a domov sa vytrácajú vianočné stromčeky a namiesto Vianoc žijeme novými, budúcimi témami dňa.
Smutné stromčeky, zbavené svojej vianočnej krásy aj čara, sa povaľujú pri smetiakoch.
Pozerám po nich a v mysli sa mi už viacero rokov v tomto čase vynára tá istá spomienka.
Mávali sme doma vždy živý stromček. A keď sme po Troch kráľov skladali z neho všetku tú vianočnú krásu, zobral otecko pílku a presne tak, ako voľakedy jeho otec, odpílil najvrchnejšiu časť stromčeka. Prvé tenké konáriky stiahol povrázkom okolo krátkeho kmienka a nechal dobre vyschnúť. Koncom februára alebo v marci sa časť bývalého vianočného stromčeka zmenila na habarku. Otecko ju dobre vyhladil a s bozkom na líce odovzdal panej domu. Keď som sa vydala, aj moju domácnosť zásoboval habarkami. Každá z nich bola na to isté, ale každá bola trochu iná – a hlavne dobre slúžili. Aj v domácnostiach mojich dcér, pokým otecko a ich dedko žil.
Dnes už mám náhradu za oteckove habarky - sú možno trvácnejšie aj kvalitnejšie, umelohmotné, ale nie je to ono. Chýba im ten ich každoročný vianočný príbeh - z čias môjho starého otca aj otecka. Zostala len spomienka, ako mnohé iné na tých najbližších. Priznám sa, už sa mi párkrát chcelo pokračovať v onej rodinnej tradícii. Ale to by sme museli mať opäť živý stromček aj s trochu opŕchajúcim ihličím - v našom byte s ústredným kúrením...
Pozerala som do stránok slovníka račianskeho nárečia a našla som názov šprudlovačka. Je to iste domáci názov pre moju habarku a možno môj príbeh aj moja nostalgia za ňou, za nimi nie je jediná...
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Dobroslava Luknárová na Racan.blog.sk:
Komentáre
smutné stromčeky...