Spomienka na zosnulých
V zajatí ticha tu leží sestra, brat,
tu niekde priatelia, susedia, známi...
I mnohí, na ktorých zabúdaš spomínať,
sen svoj tu snívajú naši otcovia, mamy...
Žiaľ nie sú tu na cintoríne tí,
ktorých smrť skosila vo svojom ošiali,
a tak pri otcovom, matkinom hrobe
svoje tiché „Zbohom“ rozsievaš do diali...
A vravíš v duchu i sám sebe,
že ešte raz tak môcť sa zblížiť ruky podaním -
lež nedá to nikdy viac dobrotivé nebe,
treba sa zmieriť s týmto poznaním.
Dnes Vám, naši mŕtvi, dávame kytice kvietia,
v spomienkach sa z oka vyplaví nejedna slza slaná
a sviečok ohníky, jak živé pozdravy svietia
na cestu, kam i my raz pôjdeme - do neznáma...
(So súhlasom autora prevzaté z knihy „Čriepky z domoviny“, Vydavateľstvo FB, Bratislava 2004)
Vladímír Ivanič na Racan.blog.sk:
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre