„Martin“ a „Katarína“, obidva tradičné dni aj s ich zvykmi a pranostikami sú už za nami, nezadržateľne sa blížia Vianoce.
Dni sú plné očakávania, nákupov, predvianočných plánov, ale - u nás, starších, aj akejsi zvláštnej nostalgie, ktorá nás obracia do rokov prešlých aj dávno prešlých... V pamäti sa vynárajú obrazy dávnych Vianoc, zvykov, ktoré panovali ešte v domácnostiach našich rodičov a starých rodičov. Poďme zalistovať v knihe o Rači, vydanej v roku 1989, kde je výročným obyčajom venovaná rozsiahla kapitola.
4. decembra, na deň sv. Barbory, odlamovali hospodári vetvičky z viniča a čerešne, v neskorších dobách aj z iných stromov, a nechali ich vo vode vypučať. Podľa bohatosti kvetov, ktorými vetvičky do Vianoc zakvitli, si robili úsudok o budúcej úrode.
Na 6. decembra pripadá deň sv. Mikuláša, k nemu sa v Rači - ako iste aj v iných obciach a mestách - viazali (a vlastne do dnešných dní viažu), zábavné, veselé zvyky. Muži a mládenci z príbuzenstva sa dávnejšie preobliekali za Mikulášov, ale aj čertov a anjelov a obdarovávali deti balíčkami od rodičov. Tie obsahovali hlavne ovocie, orechy a cukríky. Oblečenie Mikuláša? Postačil vyvrátený kožuch, maska na tvár s bielou bradou a biskupská čiapka. V ruke mávali biskupskú berlu a kôš s balíčkami. Čerti vyplácali neposlušné deti martinskými prútmi a poriadne štrngali reťazou, anjeli boli ich upokojujúcim protipólom. V Rači sa zachovával aj zvyk dávať deťom balíčky s dobrotami do vyčistených topánok, položených v okne.
A čo „školský“ Mikuláš? Ak pripadol (pripadá) na všedný deň, chcú ho mať žiaci hlavne bez skúšania a písomiek. Najčastejšie sa na tabuli v triede objaví táto alebo obdobná básnička (nezriedka aj s nevyspytateľnými?! pravopisnými chybami):
Na svätého Mikuláša
neučí a neskúša sa,
každá päťka odpúšťa sa -
To je odkaz Mikuláša !
A teraz budem trochu osobná.
Na margo mikulášskej témy možno len jedno malé prianie - nech sa z nej napriek zásahom modernej doby nevytráca to základné, ľudské, prečo vlastne oná tradícia vznikla. Preto pridávam po svojom:
Na svätého Mikuláša,
keď sa zvečerí,
tichá radosť k oknu kráča,
vchádza do dverí.
Oslovuje všetky deti
dobrotivým slovom:
váži skutky, predsavzatia
po dobrom, či po zlom -
Že lepšieho viacej bolo?
To vás, deti, chváli -
Mikuláš vám do oblôčka
kladie sladké dary.
(zverejnené so súhlasom autorky)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Dobroslava Luknárová na Racan.blog.sk:
Komentáre
Hm, mám rada náš folklór... U nás je zase taký zvyk, odlomit halúzku
O zákaze návštev...
pekná je tvoja Mikulášska :-)