V bočnej stene farského kostola sv. Filipa a Jakuba v Rači, na ľavej strane pred chórom sa nachádza veľkolepá epitafová doska ozdobená kráľovskou korunou a erbami bavorského kráľovského rodu Wittelbachovcov.
Latinský text, ktorého preklad uvádza Ľudovit Havlovič vo svojej knihe „RAČA Z dejín a pamiatok obce“ (2002), prezrádza podrobnejšiu informáciu o zosnulej:
„Najvznešenejšia pani Mária, Jozefína, Eva, Františka, Paulína,
bavorská grófka z Hohenfels (*1721), dcéra bavorského kniežaťa Karola VII. a od roku 1747 vdova po Emanuelovi Jozefovi, bavorskom grófovi, španielskom šľachticovi, podporovateľovi rádu Sv. Gregora Veľkého, zástupcu veliteľa vojska
a osobitného legáta cisárskeho majestátu.
Znášala kruté telesné bolesti, v Božej bázni ochotne trpela, v čase francúzskej revolúcie bola sem vyhnaná a v máji 1797 tu dokončila svoj pozemský život.
Na tomto svete žila skromne a spravodlivo.
Tu odpočíva v očakávaní blaženej nádeje a príchodu mocného Božského Spasiteľa,
vykonávateľka dobrých skutkov a najväčšieho milosrdenstva voči chudobným.
Nech odpočíva v pokoji.“
Z textu na epitafovej doske vyplýva, že grófka je pochovaná v niektorej z krýpt nášho farského kostola. Žiaľ, pred položením novej dlažby, počas rekonštrukcie, jej krypta nebola identifikovaná.
Kto bola táto dáma, ktorá našla miesto posledného odpočinku v Rači,
ďaleko od rodnej vlasti?
Podľa genealógie dynastie Wittelsbach, z Bavorského štátneho archívu v Mníchove, je nemanželskou dcérou Karola Albrechta, bavorského kniežaťa, ktorý sa v roku 1742 stal na päť rokov českým kráľom, pod menom Karol VII. Jej dodatočným legitimovaním, sa stala „českou princeznou“. Jej mladšia sestra Jozefa Mária Antónia Walburga, sa stala druhou manželkou rímsko-nemeckého cisára, uhorského a českého kráľa Jozefa II. po smrti Izabely Bourbonskej.
Teda, nech už to znie akokoľvek nadnesene, ale v našom farskom kostole spí svoj večný sen nielen „česká princezná“, ale aj švagriná cisára Jozefa II.
Publikovanie príbehu tejto „našej dámy“ by mohlo byť impulzom zvýšeného záujmu, nielen odborných kruhov z Mníchova, zaoberajúcich sa históriou Wittelsbachovského rodu o miesto jej posledného odpočinku, ale i náhodných hostí z Bavorska, ktorí by si celkom určite so záujmom vypočuli príbeh svojej rodáčky a taktiež i hostí z Rakúska, ktorých by isto zaujal príbeh švagrinej cisára Jozefa II.
© Ing. Rudolf Klokner
(Zverejnené so súhlasom autora)
(Pre racan.blog prepísal a ilustračnú fotografiu
poskytol Ľudovít Havlovič)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre
história
topas234, o tomto prepojení Rače so svetovou históriou netuší ani mnoho Račanov.
Pán Račan, vždy keď zavítam na Váš blog, udivuje ma, koľko skrytých
Rozpravkarka, prekvapuje ma to isté čo Teba.
Oprava: namiesto "národná kultúra" malo byť "národná história"
Podobný záujem, aký vo Vás vyvoláva Rača, vo mne vzbudzuje miesto,
Oprava: čiastočnej zmene pohľadu...
Rozpravkarka, čiastočná zmena pohľadu bude istotne zaujímať odbornú aj laickú verejnosť.
Dolezenci a cudzári to zrejme nikdy nebudú mať ľahké, najmä čo sa
U nás ešte donedávna trvalo dve-tri generácie, než sa z dolezenca stal Račan :-).
Archeologické výskumy viedol začiatkom päťdesiatych rokov Slovák s nemeckým
Publikoval pán profesor výsledky svojho amatérskeho výskumu?
Niečo áno, ale skôr v širšom kontexte s dejinami obce. Dlhý čas sa
zaujalo aj mňa :-)
Rozpravkarka, zelenarusalka, jedna príjemná správa pre vás :-)
Touto cestou Vám za seba aj za neho ďakujem za pozornosť, ktorú nášmu blogu venujete :-).
Pán Račan, aj ja touto cestou pozdravujem pána Havloviča, že jeho
Poďakovanie Rozprávkarke a Zelenej Rusalke...
ďalšie aj Vaše príspevky.
Ľudo
Pán Havlovič :-)
Pán Havlovič, veľmi som sa potešila vášim písmenkám!