Stanice, staničky
dávnych vlakov -
Príbehy do koľají
zakliate
Skrývate v sebe
tep mnohých rokov,
osudy ľudí, strojov
časom odviate
Stretnutia, rozlúčky -
koľkože ich bolo
za celé dlhé
desaťročia?
Stanica pulzuje
svojím denným ruchom
Počíta odchody?
Nepočíta...
Hľa jeden vlak
sa práve pohol,
čochvíľa s diaľkou
splynie...
Už nový hlási
staničný amplión
A tak je to stále -
Tak je to stále
Odchodia vlaky,
prichodia vlaky
jedným aj opačným
smerom -
Skrývajú v sebe
volanie diaľok,
náručia stretnutí,
nostalgiu rozlúčok...
Stanice, koľaje, vlaky,
váš život je už taký!
(zverejnené so súhlasom autorky)
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Dobroslava Luknárová na Racan.blog.sk:
Komentáre
Prajem pekný deň. No, keď som si to prečítala, hneď ma pochytila túžba
Pekné.. Ďakujem.
Práve sa zberám cestovať...
Aj ja sa chystám cestovať, najradšej mám tie nečakané ,,cestovné" prekvapenia,
Som z rodiny, kde sa túlavé topánky dedia. A ak si dobre pamätám rozprávanie svojej mamy, tak je to vraj preto, že ona sa narodila vo vlaku. Starý otec bol rušňovodič v nejakom medzinárodnom vlaku, čo chodil z Balkánu k Baltiku. V tom čase to vraj bola veľká sláva, pretože vidieť toľký kus sveta nemohol každý. Stará mama chodievala s ním - a tak rodila aj počas ciest.
A my, potomkovia oného energického a životaschopného rušňovodiča, vlaky milujeme až dodnes.
:-))
Aj ja mám tak trochu železničiarsky pôvod...
Vďaka rodičom mám rodinu roztrúsenú po celom strednom Slovensku, a tak si hlavne z detských rokov pamätám veľa pekných ciest k rodine pri rôznych príležitostiach, alebo len tak na prázdniny. Dalo by sa rozprávať...do nekonečna...
pekné...