02. 08. 1905 Nitrianska Streda14. 09. 1985 Bratislava
V račianskom kontexte môžeme vymedziť z jej života roky 1942-1952. Vtedy totiž pôsobila v Rači ako učiteľka dejepisu a slovenského jazyka.
V kontexte slovenskej literatúry sa nám žiada pridať pseudonym Zlata Dônčová, lebo pod ním vydala viacero historických románov, v detských časopisoch uverejňovala veršíky a rozprávky.
Po odchode z Rače sa upísala redaktorskej práci vo vydavateľstve Tatran. Až do konca života jej bol najbližší svet kníh.
V súčasnosti žiaci zo štyroch tried račianskych základných škôl pátrajú po knihách
Zlaty Dônčovej a súčasne hľadajú jej bývalých račianskych žiakov.
Podarilo sa im získať viacero zaujímavých dokumentov a po vyhodnotení celého projektu
(v apríli 2007) sa tie najcennejšie dostanú do Račianskej pamätnej izby.
V časopise Priateľ dietok našli zanietení „pátrači“ aj túto autorkinu báseň
(kvôli autentičnosti ju uvádzam v pravopise z roku 1947):
Slietli vtáčky
z rána k lesu.
V zobáčiku
piesne nesú.
Slávik, pinka,
škovrán starý,
vyspevujú
na chotári.
Hľaďte, deti,
hľaďte, ľaľa!
Kde sa toľká
krása vzala?
Zružovely
sady, lesy,
jarný vánok
polia kriesi.
Na oblohe
žiara zlatá.
Slnko stojí
bez kabáta.
Púšťa na zem
vlasy zlaté
a celé je
rozosmiate.
Poďte, deti,
poďte s nami
na ihrisko
za humnami.
Lopta fičí,
šumia hlasy,
všetko sa to
v smiechu kvasí.
Usmialy sa
polia, stráne,
tichý pokoj
sadá na ne.
Našej chatke
tejto jari
zmizol smútok
s bielej tvári.
Príspevok pripravila Dobroslava Luknárová
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Dobroslava Luknárová na Racan.blog.sk:
Komentáre