Švédsko je štvrtá najväčšia krajina v Európe a býva tu asi 9 miliónov ľudí, z toho možno 55% v mestách-mestečkách. Juh je osídlený hustejšie, za Stockholmom cca 200 km to začína byť riedke, pobrežie je osídlené relatívne husto. Západné pobrežie je skalnaté, na východe sú pláže, je tam slnečnejšie, dubové lesy začínajú už pri strande. Samotný juh je rovina, pahorky, potom listnaté lesy, a kde už je 300 m nad morom, začínajú ihličnaté stromy, až na severe za polárnym kruhom len kríky a lišajníky.
Keby si Švédsko otočil hore nohami a juh ostane na mieste, tak špička severu končí v Ríme. Preto tu dole kúsok je 30 - 60 km, na severe je to 200 - 300 km.
Keby si Švédsko otočil hore nohami a juh ostane na mieste, tak špička severu končí v Ríme. Preto tu dole kúsok je 30 - 60 km, na severe je to 200 - 300 km.Cirkev je odlúčená od štátu, ale sú tu silné tradície a v protestantskom vyznaní je dobrá vec, že ľudia sú usilovní. Švédi sú aj usilovní aj pracovití, poctiví v tom, že sa nič neodfláka.
Často sú tu veľké rozdiely v počasí. Tu na juhu je fantastický deň, slnko, teplo, more modré a môžeš poobede sedieť na terase a lapať slnečné vitamíny, a na severe úplne hore zúri uragán, prerušené dodávky energie atď., kombinovaný sneh + 45 m/sek vietor, tak si môžeš predstaviť.
Tu na juhu je iný svet, ale o tom inokedy, len chcem dodať, že keď ideš zo severu na juh, napr. zo Stockholmu do Rimavidis, sever - čisto, všetko funguje, poriadok, juh - chaos v doprave, agresivita, hluk (aj špinavo). A to robí mentalita, výchova atď..
Asi pred 15 rokmi, keď ma bavili ryby, tak cez dovolenku s dvomi kolegami sme išli na rybačku do Laponska. Tam je koniec sveta. Žiadna vegetácia, len lišajníky, absolútne ticho (príma), polnočné slnko atď.
S autom sme išli odtiaľto asi 1700 km, nechali sme ho na P-plats a helikoptérou asi 90 minút do divočiny. A pilot nás vysadil a prišiel o 6 dní späť a zobral nás do civilizácie. Mali sme stan, niečo zjesť a vypiť a chytali pstruhov a mali sa dobre. Naši spoločnici boli komáre, ale nie takí trochári ako sú na Sk, veľké ako Raty a vrhali sa na nás ako letky Ju 87, ale dá sa brániť. Dnes sa nad tým smejem, ako sme sa mazali masťami a zabíjali ich v stane.
Pochodil som celú západnú Európu a Škandináviu.
Chodím aj cez Dánsko, tam sa mi vždy páči. SE a DK spája najdlhší most v Európe (7.845 metrov). Volá sa Öresundsbron a spája dánske hlavné mesto Kodaň a švédske mesto Malmö. Je to fantastický skvost inžinierskeho umenia. Časť ide cez tunel pod morským dnom, väčšia časť je nad vodou.
Dva razy som bol na Islande, to je niečo extra, aj krajina aj ľudia. Hovoria, že to patrí k Škandinávii, ale je to ohromný rozdiel, i keď sú tam príbuzné veci, zvyky atď..
Keď Pán Boh rozdával počasie, Brasil bola prvá v rade. Musíš to zažiť sám, džungla, 
vegetácia, dažďové pralesy, Amazonka. Maracana, to je chrám venovaný futbalu. Spomínam si, že jak chlapci sme často používali výraz botafogo. Vedeli sme prt, čo to je. Je to okrajová štvrť v Rio de Janeiro.
V roku 2000 som bol v Brazílii od decembra do februára, bolo to fajn.
Bolo to prvý raz v Latinskej Amerike a dúfam, že ešte raz sa tam dostanem.
vegetácia, dažďové pralesy, Amazonka. Maracana, to je chrám venovaný futbalu. Spomínam si, že jak chlapci sme často používali výraz botafogo. Vedeli sme prt, čo to je. Je to okrajová štvrť v Rio de Janeiro.
Ale o tom niekedy inokedy...
Príspevok pripravil Ivan Žitný
© Ivan Žitný
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre