Nášmu červenému vínu sa dostalo takej odmeny,
že cisárovná Rakúska mu svoje meno dala,
odvtedy jeho dávna sláva pramení,
keď ho Tereziánskou frankovkou nazvala.
Naše červené píjavala aj anglická kráľovná,
až takú veľkú hodnotu ono malo.
I dnes sa mu žiadne iné nerovná,
piť ho však treba s mierou, iba málo.
Nie veľa pohárov do seba -
potom býva v ňom ťažký smútok ukrytý.
Nenesú ťa viac myšlienky ta hor', do neba,
ale zobudíš sa, ako by si bol dobitý.
Ak ho piješ v množstve velikom,
sú okovy smútku v ňom zakliate,
a ty akosi prestávaš byť normálnym človekom -
slzami smútku a žiaľu máš oči zaliate.
Tak ako slnko opiera svoje lúče do hrozna,
tak sú potom aj v pohári vína ukuté,
ak si ho viac vypil, každý to pozná,
že máš akési ťažšie topánky obuté.
Ani svet sa ti už taký krásny nevidí,
ba i tvoj pohľad akosi zovšednie.
A málokto ti potom tieto chíle závidí
a ak by mal meniť s tebou - oj, to radšej nie!
Ale i tak ti patrí naše uznanie,
ty, víno naše vzácne, červené,
lebo v tvojom zrode je to večné poznanie,
že máš v mojej Rači dávne korene.
© Vladimír Ivanič
(So súhlasom autora prevzaté z knihy „Čriepky z domoviny“, Vydavateľstvo FB, Bratislava 2004)
Vladímír Ivanič na Racan.blog.sk:
Ty moja dedina
Pripnutý k rodisku
Zázraky ešte sú
Rača v októbri
Posviacka vína v Rači
Teriziánska frankovka
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre