Veľmi sa mi páčil článok Ivana Žitného o ceste po Canade a tiež o ceste na Floridu. Vystihol všetko tak, ako to v skutočnosti je.
My bývame v Ottawe a všetky tieto cesty sme robili, lebo radi poznávame nové miesta, a tiež vďaka tomu, že sme tu mali veľa návštev zo Slovenska, z Čiech a z Nemecka (prvá cesta s návštevou bola v roku 1977). Vtedy nebol problém s vízami do USA, takže museli vidieť čo najviac, ako New York, Washington, Cape Canaveral, more v Atlantic City a Floridu. V Canade každá návšteva musí vidieť Niagaru, Toronto CN Tower, Montreal a Tisíc ostrovov.
Mali sme veľa návštev, dlhších na 5-6 mesiacov aj kratších na 1-2 mesiace. Každý si pochvaľoval služby, či na cestách alebo v hoteloch. Všade, kde sme boli, si mohli zobrať brožúrky, aby videli, kde čo je a ak mali záujem, tak sme ich tam vzali.
Najväčšie prekvapenie bolo, že keď sme sa blížili k Floride a ukazovateľ ukazoval, aby sme sa zastavili na pohárik s čerstvo vytlačenou šťavou z pomaranča.
Pre niektorých ľudí je to možno ako vychvaľovanie Ameriky, ale to je skutočnosť!
Ja mám ale pochvalu a uznanie aj vám, Slovákom, lebo som sa stretla so službami, ktoré som predtým (pred štyrmi a viac rokmi) nevidela.
Stretla som sa s pánom v darčekovom obchode, ktorý bol veľmi ochotný, a s úžasnou predavačkou v bratislavskom obchodnom dome Dunaj, ktorá obsluhovala moju priateľku pri kupovaní plaviek. Vyhovela jej tak, ako si to moja priateľka priala a potrebovala - vrch plaviek iné číslo a spodok zase iné. Zákazníčka bola nadmieru spokojná a ja som bola nadmieru prekvapená, lebo také niečo v Canade neexistuje.
O Tescu mi bolo povedané, nekupuj bez skúšania, lebo ti to nezoberú späť, znova bez problému. Bolo to síce bez úsmevu, ale povedala „zlé číslo“ a dala mi späť peniaze.
Keď sme cestovali električkou, boli sme prekvapení, s akou ochotou mladí ľudia vstali a ponúkli svoje miesto starším, ovešaným taškami. Jedli sme často v reštaurácii, ja moje obľúbené halušky a manžel niečo typické slovenské a radi sme počúvali rozhovor starých Bratislavčanov pri pive alebo víne.
Mobily v električkách ma trocha zaskočili, napr. dievča sediace za mnou voľne debatovalo o svojom gynekologickom vyšetrení a o liposukcii svojej priateľky.
Iba raz za 3 týždne sme narazili na neochotu a niekoľkokrát nám nevedeli povedať, ako sa kam dostaneme. To všetko sú ale maličkosti, kúpili sme si mapu a bolo po probléme.
Suma sumarum, aj naši ľudia vedia byť milí a aj naše miesta sú krásne a služby dobré.
Niekedy treba len viac trpezlivosti a nekritizovať hneď!
Príspevok pripravila Z. z Ottawy
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre
Porovnavanie
Ak by som mal porovnat Slovensko a Kanadu a kde je co na vyssej urovni tak to na hrubo vychadza v sucasnosti takto
zdravotnictvo - lepsie na Slovensku
skolstvo - lepsie v Kanade
politicka situacia - lepsia v Kanade
bezpecnost - lepsia v Kanade
zivotna uroven - asi rovnako
zivotne prostredie - asi rovnako, ale zavisi od oblasti
byrokracia - horsia v Kanade, hoci viac sa vyuziva internet
korupcia - vyssia na slovensku
dane - asi rovnake ale v Kanade zavisi od provincie
kulturna uroven - vyssia na Slovensku, ale netyka sa to spravania ludi
GD Ad byrokracia - horšia v Kanade
Neviem, ako je to v Kanade, no na Slovensku som neraz zúfalý napríklad z byrokracie, ktorá sa týka pozemkových a katastrálnych úradov (vydávanie listov vlastníctva, uplatňovanie reštitučných nárokov) a dedičských konaní (prieťahy v konaní, šikanovanie požiadavkami na dokladanie listín, ktoré by si mohli úrady vykomunikovať medzi sebou a pod.)..
Byrokracia
Ked pocujem Kataster chyta ma panicky zachvat.
To je len jeden priklad, no su aj ine uradym kde takto zachadzaju s ludmi.
No, taktiez mam skusenosti, ze som bola nieco vybavovat v Justicnom palcai, kancelaria bola zamknuta, bol listocek na dverach, pridem ,,,Pani prisla o 5 minut, velmi sa omluvala, lenze bola nieco hladat, nemala sa dovod vobec ommluvat, bola nadmieru mila, ze ci dlho necakam. Nikdy som ju pred tym nevidela.
Takze vsetko zalezi od ludi hlavne, ktori su tam a aky pristup maju, ako k ludom a svojej praci.
Dalo by sa prirovnavat, len to vobec situaciu nezlepsi,m, taktiez uradne hodiny, ked niekto pracuje, musi si zobrat dovolenku, ved kazdy sa nemoze len zobrat a odist.
Lenze to su len myslienky, lebo tie nikto neberie do uvahy. Mozno, ze pomozu nam, ked ich tymto sposobom vyslovime
Byrokracia v Kanade
GD, ad Byrokracia v Kanade
Ak áno, potom je to ok a jediná cesta je zjednodušovať byrokratické procesy. Smola je, že úrady obvykle nemajú vnútornú motiváciu v tomto smere vyvíjať nejakú činnosť.
Horší a u nás častý prípad je, ak ide v podstate o zbytočnú byrokratickú šikanu - ak úrady s občanom hrajú ping-pong, posielajú ho od Piláta ku Kaifášovi tam, kde by si veci mohli vykomunikovať sami medzi sebou.
Úplne najfrustrujúcejšie je, ak úrady dokonca porušujú zákony a niet toho boha, ktorý by ich za to potrestal a donútil ich k tomu. Typické je napríklad nedodržiavanie termínov vybavovania záležitostí, čo je skvelý základ pre vytváranie korupčného prostredia - v tomto smere sú nedostižnými preborníkmi katastrálne úrady (vydávanie listov vlastníctva a pod.), dnes im začína konkurovať miestna samospráva.
Toto je na Slovensku chronický problém a pochybujem, že v Kanade je to v tomto smere horšie.
Načo sú zákony, ktorých dodržiavanie si štát nedokáže vynútiť ani v oblastiach, ktoré sám riadi?
musim potvrdit...