„Mami, budeme mať v škole karneval. A vieš, čím chcem byť?“ - takto sa začína po tieto dni rozhovor v nejednej rodine škôlkára či školáka. Rozbehlo sa totiž obdobie karnevalov, plesov, bálov a žijú nimi nielen dospelí, ale aj deti. Aj keď nie všetky a všetci, sú tieto formy zábavy významným spoločenským fenoménom. Ak zalistujeme v monografii Rača od Jána Podoláka, zistíme, že to vôbec nie je jav ostatných rokov. Práve naopak, veselé „fašiangi“ majú v našej obci mnohoročnú históriu.
Račianske „báli“ organizovali rôzne inštitúcie a spolky, pričom dlhý čas bol najznámejší „hasickí bál“. V Rači nebývala núdza o dobrých hudobníkov aj kapely a ani o vôľu dobre sa zabaviť, a tak sa tancovalo po celý fašiang až do utorka pred „popeleční stredou“. V tú noc mládenci a dievky „pochovali basu“, vystrojili jej symbolický pohreb a začalo obdobie „velkého pústu“. Kedy sa začala tradícia školských detských karnevalov, to spomínaná monografia nezaznamenáva, iba uvádza, že na Blažeja (3. februára) nechodievali račianski učitelia ani žiaci na obchôdzky, ako inde na Slovensku, ale usporadúvali popoludní v škole zábavu, na ktorú sa mohli prísť pozrieť aj rodičia.
V súčasnosti poriadajú račianske školy veľmi pekné vianočné besiedky, žiaci s bohatým kultúrnym programom vítajú rodičov počas zápisu budúcich prvákov, vystupujú počas račianskych hodov a na vinobraní, pri rôznych kultúrnych príležitostiach. Obľube sa tešia aj fašiangové karnevaly - veď koľko radosti, koľko tajomna poskytuje človeku (aj dieťaťu) maska! Zrazu je niekto iný, môže si skúsiť iný model správania, môže vyzvať do tanca, koho chce, môže zažiť úspech, môže... Ku karnevalom patria scénky, tanečné vystúpenia aj veselé súťaže a hry. Nepanuje tréma, skôr potlesk a uznanie - a to je dobre.
Všetko, čo provokuje tvorivý potenciál detí, je rozhodne vítané a chvályhodné. Vystúpenie žiakov na domácej, školskej pôde v divadielku, tanci, recitácii, či v speváckom zbore otvára možnosti sebarealizácie v omnoho lákavejšej a veľakrát aj úspešnejšej forme ako je odpoveď na hodine z učebnej látky alebo dobré zvládnutie písomky. Nebýva hodnotené známkou, a predsa má pre toho ktorého žiaka význam a nezvyčajnú príťažlivosť. Spoločné vystúpenia žiakov pred spolužiakmi, ale aj rodičmi, širšou občianskou verejnosťou majú v sebe značnú výchovnú hodnotu. Vedel to už J. A. Komenský, slávny učiteľ národov, vedia to aj mnohí dnešní učitelia. A preto svojich žiakov v takejto aktivite podporujú, prípadne ju sami vyvolajú, sú často v strede alebo na čele spomínaného tvorivého procesu.
Teraz sa na račianskych školách pripravujú fašiangové karnevaly. Možno, ak budete na niektorom z nich, spomeniete si na svoje školské časy - bolo to aj vtedy? V Rači k tomu „vtedy“ možno pridať predovšetkým peknú spomienku na dávne divadelné predstavenia. Ale vznikali aj pekné programy ku Dňu matiek, neskôr k Medzinárodnému dňu detí, k májovým sviatkom. Nebolo by dobré oživiť tie dávne spomienky a pridať k ich zápisu v knihe o Rači osobné vyznania aj dosiaľ neznáme detaily?
V knihe Ľ. Havloviča Rača môžeme vidieť na str. 27 najstaršiu, dosiaľ známu fotografiu račianskych divadelných ochotníkov z roku 1905. V už spomenutej Podolákovej monografii o Rači, čítame, že sa divadelné predstavenia konali aj priamo na Štedrý večer. Divadlo v Rači celé roky patrilo k aktivitám dospelých aj školopovinnej mládeže a iste zanechalo po sebe veľa pekných spomienok aj zaujímavých fotografií. Len ich tak nájsť a zachovať pre pamäť budúcich generácií. A čo ostatné hudobné, spevácke aj tanečné tradície? Bolo ich dosť a dobre sa na ne spomína...
Milí návštevníci blogu! Čo na to vravíte?
Nedáme sa do hľadania???
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Dobroslava Luknárová na Racan.blog.sk:
Komentáre
Karnevaly, plesy, bály, divadlo...