V jeden deň sme išli s kamarátmi von a hrali sme sa na schovávačku. Ja som sa skryla za kríky a čakala som. Zrazu som začula slabé kňučanie. Lepšie som sa pozrela a uvidela som tam šteniatko nemeckého ovčiaka. Milé, pekné, s veľkými očami. Bolo omrznuté.
Zobrala som ho na ruky a zabalila do môjho teplého šálu. Vyšla som von z úkrytu. Kamaráti ešte hľadali, kde som sa ukryla. Zakričala som na nich a ukázala im nájdené šteniatko. Všetkým sa páčilo. Chceli si ho zobrať domov. Ale nakoniec sa rozhodlo, že si ho zoberiem ja. Keď som prišla domov,
nikto z mojich rodičov nebol doma. Tak som psíčkovi dala jedlo, pitie a vykúpala som ho.
Psík bol spokojný. Keď prišla mama, povedala mi, že mám psíka hneď zajtra vrátiť tam, kde som ho našla. Bolo mi to ľúto. Na ďalší deň som sa rozhodla psíka schovať. Našla som pre neho dobrý úkryt. Bolo to neďaleko nášho domu v zrúcanej chalupe. Otec a mama o tom nevedeli. Každý deň som mu chodila dávať jesť a keď rodičia neboli doma, tak som ho išla k nám vykúpať.
Neskôr som psíka ponúkla otcovi ako záchranárskeho psa, lebo on pracuje ako záchranár. Len som mu nechcela povedať, odkiaľ ho mám. Otec povedal, že nie. Ale o pár dní mi oznámil, že to s tým nemeckým ovčiakom nebol zlý nápad. Tak som psa doviedla a otec bol spokojný. Veľmi si ho časom pochvaľovali aj otcovi kolegovia.
Som rada, že šteniatko, ktoré som našla omrznuté a hladné, skončilo nakoniec v dobrých rukách záchranárov a je im dobrým pomocníkom.
© Ivana Nádaská
ZŠ s MŠ Hubeného 25
1. kategória, 2. - 4. ročník
pochvalné uznanie
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Na obsah tohto blogu nadväzuje portál
Ocenené práce žiakov uverejnené na Racan.blog.sk:
11. ročník 2006 - 2007
12. ročník 2007 - 2008
13. ročník 2008 - 2009
Komentáre
pribehy so stastnym koncom milujem:)