Zázraky ešte sú
Vladimír Ivanič
Pripnutý k rodisku
Vladimír Ivanič
Ty moja dedina
Vladimír Ivanič
Za Vladimírom Ivaničom
Na sklonku apríla umĺklo srdce dobrého človeka, stíchla básnická lýra račianskeho rodáka, básnika Vladimíra Ivaniča.
Jarný pozdrav: Ako len objať celý svet? Ako sa dotknúť jeho krásy?
Dobroslava Luknárová
Smutno za básnikom
Dobroslava Luknárová
Štedrovečerná: Koľko len spomienok Vianoce taja!
Hmlička sa valí z rodného kraja...
Vianočná: Ach, chvíle mámivé!
- maják z rodných brehov svieti...
Vianočné návraty: Keď sa obzor halí do sivých tónov zimy...
... pohne sa na dne srdca zatíchnutý zvon
Decembrová: Strieborných zvonkov hlas z diaľky hlaholí...
Mesiačik, pútnik večerný, brodí sa spomienkami...
Na svätého Mikuláša, keď sa zvečerí...
Muži a mládenci z príbuzenstva sa preobliekali za Mikulášov, ale aj čertov a anjelov...
Zimná etuda
Vzduch je plný bielej krásy...
Vrecúško gaštanov
Dobroslava Luknárová
Do babieho leta slnko lúče vplieta...
Dobroslava Luknárová
Račianska pamätná izba
„Váš tatino má pravdu, v šesťdesiatych rokoch tu bola pôrodnica.“
Ľudský život je ako kríček ružový...
Dobroslava Luknárová
Výpadovka
Dobroslava Luknárová
Stanice, staničky dávnych vlakov...
Dobroslava Luknárová
Tak už je koniec, dovi dopo...
Róbert Máťuš