Zázraky ešte sú
Vladimír Ivanič
  
Pripnutý k rodisku
Vladimír Ivanič
  
Ty moja dedina
Vladimír Ivanič
  
Za Vladimírom Ivaničom
Na sklonku apríla umĺklo srdce dobrého človeka, stíchla básnická lýra račianskeho rodáka, básnika Vladimíra Ivaniča.
  
Jarný pozdrav: Ako len objať celý svet? Ako sa dotknúť jeho krásy?
Dobroslava Luknárová
  
Smutno za básnikom
Dobroslava Luknárová
  
Štedrovečerná: Koľko len spomienok Vianoce taja!
Hmlička sa valí z rodného kraja...
  
Vianočná: Ach, chvíle mámivé!
- maják z rodných brehov svieti...
  
Vianočné návraty: Keď sa obzor halí do sivých tónov zimy...
... pohne sa na dne srdca zatíchnutý zvon 
  
Decembrová: Strieborných zvonkov hlas z diaľky hlaholí...
Mesiačik, pútnik večerný, brodí sa spomienkami...
  
Na svätého Mikuláša, keď sa zvečerí...
Muži a mládenci z príbuzenstva sa preobliekali za Mikulášov, ale aj čertov a anjelov...
  
Zimná etuda
Vzduch je plný bielej krásy...
  
Vrecúško gaštanov
Dobroslava Luknárová
  
Do babieho leta slnko lúče vplieta...
Dobroslava Luknárová
  
Račianska pamätná izba
„Váš tatino má pravdu, v šesťdesiatych rokoch tu bola pôrodnica.“
  
Ľudský život je ako kríček ružový...
Dobroslava Luknárová
  
Výpadovka
Dobroslava Luknárová
  
Stanice, staničky dávnych vlakov...
Dobroslava Luknárová
  
Tak už je koniec, dovi dopo...
Róbert Máťuš